Architekt Vladimír Dedeček oslávil okrúhle 90. narodeniny
27.05.2019
Inžinier architekt Vladimír Dedeček, významná osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia, ktorej rozsiahle dielo má svoje pevné miesto v kultúre a histórii Slovenska, 26. mája oslávil svoje 90. narodeniny. Jubilant má veľmi blízky vzťah k našej univerzite a mestu. Je autorom nadčasového areálu SPU, ktorý koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia spolu so svojimi spolupracovníkmi naprojektoval a postavil.
Inžinier architekt Vladimír Dedeček, významná osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia, ktorej rozsiahle dielo má svoje pevné miesto v kultúre a histórii Slovenska, 26. mája oslávil svoje 90. narodeniny. Jubilant má veľmi blízky vzťah k našej univerzite a mestu. Je autorom nadčasového areálu SPU, ktorý koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia spolu so svojimi spolupracovníkmi naprojektoval a postavil.
Vladimír Dedeček je odbornou architektonickou obcou považovaný za architekta novátora, hľadajúceho najsúčasnejšie trendy vo svetovom meradle, za jedného z najlepších slovenských architektov. Je autorom alebo spoluautorom projektov viacerých veľkých stavieb. Tvoril v rokoch 1953 – 1994 a zrealizoval vyše 75 budov a školských, kultúrnych, administratívnych, športových aj obytných areálov.
S architektom Rudolfom Miňovským navrhli jednu z najúspešnejších povojnových stavieb na Slovensku - univerzitný areál Vysokej školy poľnohospodárskej, v súčasnosti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Nadčasový objekt SPU je v súčasnosti plne funkčný. Projekt vysokoškolského komplexu SPU v Nitre ocenili v roku 1966 Cenou Dušana Jurkoviča. Stavbu zaradili aj do ankety Ministerstva výstavby SR Slovenská stavba 20. storočia (2001), v ktorej zvíťazila v kategórii občianskych stavieb. Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR z roku 2014 bolo deväť objektov pôvodného areálu SPU v Nitre vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Unikátnosť areálu obdivujú milovníci a znalci modernej architektúry z domova aj zo zahraničia, adepti architektúry píšu o ňom diplomové práce. Najcharakteristickejšiu a najosobitejšiu časť celého areálu predstavuje Aula Maxima, ktorá sa ujala ako jedna z dominánt modernej Nitry. Predstavuje arénu pre takmer 600 divákov a je unikátnym dielom architekta Dedečka a tímu konštruktérov vedených Ľ. Farkašom a K. Mesíkom.
Za celoživotné pôsobenie v oblasti architektúry a významný prínos pre mesto Nitra bola Vladimírovi Dedečkovi v roku 2009 udelená Cenu primátora mesta Nitry. Ako sa architekt vyjadril, na Nitru sa vždy díval s posvätnou úctou. „Mám radosť, že toto mesto znova kvitne, svieti, je známe v celej Európe a som hrdý na to, že som patril k stovkám ľudí, ktorí mali zásluhu na výstavbe areálu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity," povedal.
Architekt V. Dedeček sa podpísal aj pod projekt Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnes Technickej univerzity vo Zvolene, prístavby archívu k budove Lesoprojektu vo Zvolene, administratívnej budovy TANAPu v Tatranskej Lomnici, Mostárne Brezno. V Bratislave projektoval administratívne budovy Incheby, vysokoškolské internáty (Átriové domy) v Mlynskej doline, Prírodovedeckej fakulty, prístavby Slovenskej národnej galérie, budovu Najvyššieho súdu SR, Štátneho ústredného archívu (dnes Slovenský národný archív) a mnohé ďalšie. Budovu archívu ocenili v roku 1983 plaketou medzinárodnej konferencie XXII. Table ronde des Archives. Podľa jeho návrhu realizovali aj stavbu Paláca kultúry a športu v Ostrave-Vítkoviciach.
Ing. arch. VLADIMÍR DEDEČEK (26. mája 1929 v Martine) pochádza zo skromných rodinných pomerov. Absolvoval Fakultu architektúry Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde bol žiakom uznávaných profesorov Belluša a Karfíka. Po vojne bol akútny nedostatok architektov, preto bola nutná pomoc z Čiech i skrátenie štúdia u prvých absolventov. Dedeček a jeho spolužiaci boli už z povojnového ročníka (absolvoval aj vojenskú prípravu), a tak prišiel do praxe o niečo neskôr. Z hľadiska pracovného zaradenia to bola nevýhoda, z hľadiska názoru na architektúru výhoda: prví museli začínať v duchu socialistického realizmu, ďalšia „generácia" už jednoznačne preferovala a realizovala modernu. Jeho tvorivá činnosť je spätá so Stavoprojektom Bratislava. Začínal v ateliéri školských stavieb, z ktorého neskôr vznikla samostatná projektová organizácia. Na vrchole svojej kariéry bol V. Dedeček človek energický, nesmierne pracovitý, priamy. Do dôchodku odišiel v roku 1989. Odvtedy žije v Bratislave.
Architekt Dedeček je nositeľom viacerých významných ocenení. V roku 2015 mu Spolok architektov Slovenska udelil Cenu Emila Beluša za celoživotné architektonic[-]ké dielo. V roku 2016 prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska udelil V. Dedečkovi vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR v oblasti architektúry.
