Zamestnanci SPU sa na workshope učili prekonávať rozdiely prostredníctvom kultúrnej inteligencie
13.02.2025
Ako efektívne komunikovať v akademickom prostredí s využitím kultúrnej inteligencie – to bolo témou workshopu, ktorý sa konal 12. februára v priestoroch Výskumného centra AgroBioTech.
Pedagogických aj nepedagogických zamestnancov SPU s touto vysoko aktuálnou témou oboznámil zakladateľ vzdelávacej spoločnosti Cultural Bridge Andrej Juriga. Ako priblížil, kultúrna inteligencia (CQ) je zručnosť, ktorú potrebujú nielen zamestnanci univerzity prichádzajúci do kontaktu so zahraničnými študentmi. Na začiatok je dobré byť oboznámený s kultúrnymi zvyklosťami krajín, z ktorých študenti pochádzajú, to samotné však nestačí. „Kultúrne znalosti sa totiž nerovnajú automaticky kultúrna inteligencia. Dobrou správou je, že kultúrna inteligencia je zručnosť, ktorá sa dá získať. Pomáha nám konať inkluzívnym spôsobom a efektívne pracovať s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia,“ povedal A. Juriga.
S využitím kultúrnej inteligencie môžeme napríklad pomôcť vytvoriť príjemnú atmosféru a minimalizovať priestor pre nedorozumenia, dezinformácie či konflikty. Pridanou hodnotou pre SPU môže byť aj celkové zatraktívnenie univerzity pre zahraničných študentov tým, že získa reputáciu ako vzdelávania inštitúcia, ktorá je na nich dobre pripravená a ponúka im príjemné hostiteľské prostredie.
Kultúrne rozdiely v správaní možno badať vo viacerých oblastiach. Ako priblížil A. Juriga, komunikácia ľudí môže byť priamočiara, ale aj nepriama. Niekto rád pomenúva veci pravým menom a povie svoj názor bez okolkov, iný radšej poskytne širšie súvislosti svojho názoru. Takisto nesúhlas môže byť vyjadrený rôzne – konfrontačne alebo nekonfrontačne. Autority, ktorými sú na akademickej pôde aj pedagógovia, rozdeľujeme na rovnostárske a hierarchické. „Rovnostársky prístup znamená, že som napríklad docent, ale som jedným z vás, pokojne ma oslovujte neformálne,“ vysvetlil A. Juriga. Sú krajiny, ako napríklad USA, kde je zaužívaný skôr rovnostársky prístup. Na druhej strane sú krajiny, ako napríklad Čína, kde je zaužívaný hierarchický prístup, ktorý v praxi znamená, že slová učiteľa sa nespochybňujú. Takéto poznanie môže pedagógovi pomôcť pochopiť, prečo chcú niektorí zahraniční študenti o všetkom diskutovať a iní sa do diskusie nezapájajú, uviedol ako príklad A. Juriga.
Workshop s názvom Kultúrna inteligencia ako nástroj na prekonávanie rozdielov v akademickom prostredí sa konal v rámci projektu „Podpora kvality integračných služieb pre zahraničných výskumníkov, vysokoškolských učiteľov, študentov a jazykového vzdelávania zamestnancov SPU v Nitre“.