Z odborného seminára Vplyv legislatívy a politík na konkurencieschopnosť fariem a rozvoj vidieka
10.11.2017
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov organizovali 11. novembra na pôde Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU seminár Vplyv legislatívy a politík na konkurencieschopnosť fariem a rozvoj vidieka. Keďže Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bude mať zásadný vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka SR a diskusia o SPP sa zintenzívňuje, zameraný bol na túto problematiku.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov organizovali 11. novembra na pôde Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU seminár Vplyv legislatívy a politík na konkurencieschopnosť fariem a rozvoj vidieka. Keďže Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bude mať zásadný vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka SR a diskusia o SPP sa zintenzívňuje, zameraný bol na túto problematiku.
Podujatie otvoril prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD., za vedenie SPU účastníkov privítal prorektor pre vedu a výskum prof. Ing. Ján Gaduš, PhD., ktorý uviedol aktuálne informácie o univerzite. Následne vystúpil Jaroslav Gudába, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb Ministerstva pôdohospodárstva a RV, ktorý hovoril o budúcej SPP po roku 2020, ktorá zásadne ovplyvní príjmy farmárov, životné prostredie a rozvoj vidieka. V EÚ poľnohospodárstvo vytvára 44 miliónov pracovných miest, 55 % ľudí žije na vidieku.
EÚ je jeden z najväčších svetových výrobcov potravín. Na tému nadviazal Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Ako uviedol, Slovensko nevyužíva potenciál, ktorý má poľnohospodárstvo. „Je to nízka pridaná hodnota, ktorú by sme mohli tvoriť, a z ktorej by mal štát úžitok. V niektorých okresoch je vysoká nezamestnanosť. Kým v roku 2000 pracovalo v poľnohospodárstve 115-tisíc ľudí, v roku 2016 to bolo len 50-tisíc. Diskutovanou témou je aj prístup k pôde, drevnej hmote, združovanie malých farmárov, prístup k poradenstvu či prepojenie farmárstva a cestovného ruchu,“ povedal splnomocnenec vlády. „Problémy, ktoré treba riešiť sú v nastavení poľnohospodárskej politiky a legislatívy,“ dodal.
Myšlienku, že Slovensko má potenciál zvyšovať zamestnanosť a poľnohospodársku výrobu, zdôraznil aj prof. Ján Pokrivčák z FEM SPU v Nitre, ktorý hovoril o reformovanej SPP po roku 2020. „Rastlinná výroba sa na Slovensku rozvíja rýchlejšie ako živočíšna. Tento negatívny trend treba zvrátiť. Naša krajina má najmenej veľkých dobytčích jednotiek na hektár. Štruktúra poľnohospodárskej výroby v SR je založená na obilninách a olejninách, kým ostatné krajiny majú rozvinuté sektory náročnejšie na poľnohospodársku výrobu, ako je ovocinárstvo, zeleninárstvo a vinohradníctvo.“ SPP tvorí 40 – 50 % spoločného rozpočtu EÚ, vyčlenených je 55 miliárd eur. „Ešte je dostatok času na ovplyvňovanie SPP, diskusiu a lobovanie, ak vieme, čo chceme,“ konštatoval J. Pokrivčák. Tiež uviedol ciele a nové trendy SPP – ochrana životného prostredia, priame platby musia byť cielené, pozícia farmárov vo vertikále je slabá, mala by sa zlepšiť, poľnohospodárstvo má podporovať vidiek, politika má byť jednoduchšia, modernejšia, menej byrokratická. Dôrazy SPP sa kladú na vedu, inovácie, networking, IT, podporu podnikania na vidieku, podporu generačnej obmeny, na spotrebiteľské požiadavky – kvalitu, zdravie.
V ďalšej časti seminára vystúpil Milan Semančík, predseda SPPK, ktorý informoval o aktivitách komory pri príprave SPP po roku 2020. Uviedol, že SPPK nesúhlasí s takto nastavenou SPP pre ďalšie obdobie. Požiadavkami poľnohospodárov je zjednodušiť SPP, udržať silný rozpočet SPP, zachovať I. a II. pilier, nastaviť spravodlivé fungovanie potravinového reťazca, udržať poľnohospodársku výrobu vo vidieckych oblastiach, platiť za zásluhovosť, zohľadniť hospodárenie v znevýhodnených oblastiach, nevyplatené platby prerozdeliť na citlivé sektory, zaviesť reálne nástroje pri nerovnováhe na trhoch, reálny fond. „Neobávame sa konkurencie, ale žiadame rovnosť podmienok pre podnikanie,“ zdôraznil predseda SPPK.
O Národnom potravinovom katalógu informovala Zuzana Nouzovská, riaditeľka Výskumného ústavu potravinárskeho, v ďalšom bloku programu vystúpil Robert Kovács zo Zväzu pestovateľov cukrovej repy a Maroš Kminiak zo Slovenského farmárskeho družstva, ktorí hovorili o Národnej potravinovej legislatíve, politike a konkurencieschopnosti. O podpore rodinných fariem hovoril Milan Jurky zo Združenia mladých farmárov.
Záver seminára patril diskusii na prezentované témy.
