V agrosektore treba vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie

Podmienky pre etablovanie sa mladých farmárov v odvetví sú stále nedostačujúce. Na najväčšie prekážky pri vstupe mladých ľudí na poľnohospodársky trh poukázalo diskusné fórum, ktoré sa konalo v rámci tohtoročnej výstavy Agrokomplex.

Omladiť sektor, vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie, nastaviť vzdelávanie aj odborné poradenstvo a efektívne spravovať pôdu - to sú nevyhnutné priority pre rozvoj agrosektora. „Slovensko potrebuje hlbokú objektívnu analýzu stavu v agrosektore, stanoviť si ciele, ako tento sektor rozvíjať, tomu prispôsobiť politiku založenú na analýze,“ uviedol v rámci diskusie vedúci Ústavu hospodárskej politiky a financií Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre Ján Pokrivčák. O budúcnosti slovenského poľnohospodárstva nerozhodnú len priame investície do podpory výroby, ale aj do vzdelávania a výchovy hospodárov. SPU pripravuje vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Nevyhnutné však je, aby sa prax väčšou mierou a systematicky podieľala na spolupráci s univerzitou pri vytváraní študijných programov a podmienok na získavanie praktických zručností študentov. „Po absolvovaní vysokej školy má človek vedomosti, ale nemá skúsenosti. Preto treba mladých motivovať, aby sa zamestnali a začali naberať skúsenosti,“ povedal Ján Pokrivčák.

Zdôraznil, že v agrosektore je nevyhnutná generačná obmena. V celej Európskej únii a aj na Slovensku je prevažná väčšina poľnohospodárov vo veku nad 50 rokov, ktorí sa potrebujú neustále vzdelávať a oboznamovať s modernými trendmi v poľnohospodárstve, novými technológiami a postupmi. „Na Slovensku nefunguje komplexný systém vzdelávania poľnohospodárov na kvalitnej úrovni. Absentuje odborné poradenstvo a celoživotné vzdelávanie. Veľkou brzdou pre farmárov je nefunkčný AKIS – poľnohospodársky znalostný a inovačný systém,“ uviedol Pokrivčák.

Odborník poukázal aj na to, že okrem dobrého vzdelania, praktických skúseností a podpôr poľnohospodári potrebujú prístup k vode a pôde, ktorú treba efektívne a spravodlivo spravovať. Z hľadiska prístupu najmladšej generácie k pôde by dokázal zmeniť situáciu Slovenský pozemkový fond. Spravuje asi 20 percent poľnohospodárskej pôdy, či už štátnej alebo pozemkov neznámych vlastníkov. „Slovenský pozemkový fond je zo zákona povinný pri prenajímaní pôdy uprednostniť mladých farmárov a malé farmy. V skutočnosti SPF prenajal týmto farmám len veľmi malú výmeru,“ skonštatoval Ján Pokrivčák. Ďalšia vec je, že farmári nemôžu získať pôdu, lebo je veľmi rozdrobená. „Tridsať rokov sa snažíme pôdu skonsolidovať, ale doteraz sme skonsolidovali len 12 percent. Chýba záujem spoločnosti vytvoriť dobré podnikateľské prostredie pre poľnohospodárov,“ podotkol odborník.

Podľa predsedu Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozefa Šumichrasta nevyhnutná je aj zmena štruktúry hospodárenia. Mladí farmári by sa mali združovať a vo väčšej miere zamerať na špeciálnu rastlinnú výrobu – ovocie, zeleninu, zemiaky, nedostatkové komodity.

Na Slovensku pracuje v poľnohospodárstve 40-tisíc ľudí. Ako uviedol predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF Marián Glovaťák, asi 7-tisíc farmárov spravuje 90 percent poľnohospodárskej pôdy v našej krajine. „Sektor treba spružniť a omladiť. Jedinou perspektívou nášho poľnohospodárstva je vytvorenie spravodlivého podnikateľského prostredia." Všetci zainteresovaní na všetkých úrovniach v poľnohospodárstve by mali viac spolupracovať a nielen si konkurovať v boji o dotácie, zhodli sa diskutujúci.