Udržateľnosť treba začleniť do každodenného života, odznelo na workshope Cesta k udržateľnosti
05.03.2025
V súčasnej dobe je nevyhnutné zamyslieť sa nad neustále výraznejšími dopadmi klimatickej zmeny a vytvárať tlak na zmenu vzorcov správania sa jednotlivcov a celej spoločnosti.
Zhodli sa na tom účastníci 2. ročníka workshopu Cesta k udržateľnosti, ktorý sa konal 4. marca vo Výskumnom centre AgroBioTech SPU v Nitre.
Na podujatí organizovanom Ústavom udržateľného regionálneho a miestneho rozvoja Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja (FEŠRR) v spolupráci s Europe Direct Nitra sa zúčastnilo vyše sto záujemcov, najmä z radov študentov SPU. Myšlienku udržateľnosti v úvode zdôraznil hlavný organizátor podujatia Vladimír Kišš z FEŠRR. Podčiarkol, že udržateľnosť je kľúčovou témou súčasnosti nielen pre jej ekologický rozmer, ale aj pre ekonomickú efektívnosť, spoločenský imidž a ďalšie aspekty. Podľa jeho slov preto nestačí uvažovať na úrovni „viac-menej“, ale je potrebné vedome sa rozhodovať pre udržateľnosť.
Problematiku extrémov počasia predstavila Jaroslava Slavková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Ako priblížila, rok 2024 bol celosvetovo najteplejším rokom v histórii meraní, priemerná globálna teplota dosiahla 15,10 stupňa Celzia. „S klimatickou zmenou prichádza viacero extrémov počasia od silných búrok a záplav až po vlny horúčav, sucha a lesné požiare. Rastúca frekvencia a intenzita takýchto udalostí predstavujú značné riziko pre živobytie obyvateľov po celom svete,“ upozornila klimatologička. Zdôraznila, že medzi zmierňujúce opatrenia, ktoré môžu spomaliť hrozivý trend globálneho otepľovania, patrí najmä znižovanie emisií skleníkových plynov. Veľmi dôležitá je zeleň v mestách, obciach a vo voľnej krajine. Medzi ďalšie vhodné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy patria rôzne retenčné nádrže, zelené strechy, vertikálne steny, protierózne opatrenia, pestovanie plodín odolnejších voči suchu a ďalšie, uviedla.
Problematiku klimatickej zmeny a uvedomovania si jej dôsledkov akcentovala aj Ambasádorka európskeho klimatického paktu Marta Fandlová z Europe Direct Nitra. „Môžeme začať od seba a robiť rôzne malé zmeny aj vo svojich životoch - napríklad prestaneme jesť mäso a nakupovať fast fashion. Ale dôležitejšie je vyžadovať systémové zmeny od vlády a politikov,“ vysvetľuje M. Fandlová. Zároveň si myslí, že kľúčom k zmene je envirovýchova už od raného detstva. SPU ide v tomto smere príkladom. Vychováva a vzdeláva tých najmenších v univerzitnej materskej škole Klások v súlade s filozofiou zelenej univerzity.
Od 1. januára tohto roka vstúpila do praxe nová povinnosť pre samosprávy separovať textilný odpad. O téme zberu a možnostiach spracovania textilného odpadu informoval Miloslav Futrikanič z firmy SK-TEX, ktorá sa zaoberá konkrétnymi technológiami recyklácie a opätovného využitia pôvodného textilného odpadu. V problematike udržateľnosti výroby pokračovala aj prezentácia Michala Vargu, ktorý predstavil environmentálne vhodné technologické postupy, ako aj celkové udržateľné nastavenie spoločnosti Mondelēz International, ktorá sa zameriava na výrobu cukroviniek.
Keďže udržateľný rozvoj sa pozerá hlavne do budúcnosti, nechýbala téma alternatívnych zdrojov potravín pre súčasnú a budúcu generáciu. Problematiku predstavila Eva Ivanišová z Ústavu potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre. Účastníci workshopu mali zároveň možnosť ochutnať niektoré druhy jedlého hmyzu.
„Počas podujatia zaznel jasný odkaz generácii Z, ktorá čelí úplne novým ekonomickým a ekologickým výzvam, ktoré predchádzajúce generácie nepoznali. Práve títo spotrebitelia preto ľahšie začlenia udržateľnosť aj do svojho každodenného života a návykov. Dôležité je, aby hodnoty udržateľnosti začali vnímať ako kľúčové,“ uzavrel spoluorganizátor podujatia Martin Prčík z FEŠRR.
