Tridsať rokov po Černobyle
06.05.2016
Od najhoršej jadrovej havárie v histórii jadrovej energetiky uplynulo 30 rokov. Presne 26. apríla 1986 vypukol na štvrtom reaktore Černobyľskej atómovej elektrárne požiar. V rámci Nitrianskych univerzitných dní študentom oboch nitrianskych univerzít predstavil príčiny, priebeh a dôsledky havárie doc. Ing. Róbert Hinca, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odborná prednáška sa konala 3. mája v Kongresovom centre ŠD A. Bernoláka.
Od najhoršej jadrovej havárie v histórii jadrovej energetiky uplynulo 30 rokov. Presne 26. apríla 1986 vypukol na štvrtom reaktore Černobyľskej atómovej elektrárne požiar. V rámci Nitrianskych univerzitných dní študentom oboch nitrianskych univerzít predstavil príčiny, priebeh a dôsledky havárie doc. Ing. Róbert Hinca, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odborná prednáška sa konala 3. mája v Kongresovom centre ŠD A. Bernoláka.
Ako povedal tento typ reaktora RBMK 1000 sa používal iba v bývalom Sovietskom zväze. Výhody s jeho prevádzkou boli v tom, že mohol byť použitý na výrobu plutónia (vojenské ciele), konštrukcia si nevyžadovala tlakovú nádobu a prebiehala kontinuálna výroba paliva počas prevádzky. Najväčšou nevýhodou bolo, že bol nestabilný pri nízkom výkone (pod 700 MWt). „Presne identifikovať príčinu, ktorá odštartovala exkurziu výkonu na 4. bloku JE Černobyľ na základe vykonaných analýz nebolo možné. Medzi príčinu havárie sa podpísali aj nedostatky v projekte, pochybné predpisy a prevádzková prax. V záveroch dokumentu INSAG-7 za najviac pravdepodobnú príčinu iniciácie rozvoja havárie bolo považované stlačenie tlačidla pre odstavenie reaktora,“ povedal doc. R. Hinca.
Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Európu, jeho účinok sa najviac prejavil v okolí Černobyľa, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku. „Územie Československa bolo zasiahnuté a kontaminované mrakom 30. apríla 1986. Do životného prostredia sa dostalo 100 % množstvo plynov (40 -50 % jód, cézium, 5 % stroncium, ruténium, bárium), ako aj ťažko pohyblivé a rádioaktívne látky.“ Po havárii bol reaktor odstavený.
Zdravotné následky
Černobyľská tragédia sa dotkla miliónov ľudí. Dodnes sa však vedú diskusie o definitívnych číslach obetí. „Priamo bolo uvádzaných 61 obetí. Neskoršie zdravotné následky z ožiarenia obyvateľstva boli – rakovina (najmä štítnej žľazy a leukémia), chronické a funkčné choroby, nervové choroby, endokrinné, zažívacie, imunologické, radiačný katarakt, poškodenie očí, kardiovaskulárne a i.“ Katastrofa sa dotkla aj zvierat a rastlín. „Výskyt tumorov zvierat v okolí Černobyľa v rokoch 1986 – 88 dosahoval 35 %, v ďalších štyroch rokoch až 72 %. Boli napr. zaznamenané morfologické zmeny – gigantizmus listov jarabiny a jedličky v dôsledku ožiarenia, oslabenie reprodukčných vlastností, deformácie operenia a nádorové ochorenia u lastovičiek domových. Ťažko poškodené jedince uhynuli, alebo boli odstránené bezprostredne po havárii. Neskôr sa objavili nové, dokonca vzácne, alebo predtým sa na území nevyskytujúce druhy,“ povedal R. Hinca.
Konštatoval, že z oficiálnej zonácie kontaminovaného územia Ukrajiny po roku 2006 vyplýva, že za kontaminované sa považuje 200-tisíc km².
Bezpečnostný kryt
Výstavba nového bezpečnostného krytu, ktorú začalo v roku 2010 francúzske konzorcium NOVARKA, je v súčasnosti v pokročilom štádiu realizácie. Očakáva sa, že kryt bude položený na reaktor do polovice roka 2017, pričom celkové náklady budú vo výške asi 1,5 miliardy eur. Nový bezpečnostný kryt premení lokalitu postihnutú jadrovou haváriou na ekologicky bezpečný systém. Na obdobie minimálne sto rokov vytvorí časový rámec pre rozvoj a vykonávanie stratégií na zmiernenie rizík pri budúcom zaobchádzaní s poškodeným reaktorom. Nový bezpečnostný kryt sa buduje priamo na mieste a neskôr sa položí na sarkofág, pod ktorým je zničený blok č. 4. bývalej atómovej elektrárne.
