SPU zaviedla preventívne opatrenia na ochranu svojich chovov pred slintačkou a krívačkou
11.04.2025
V súvislosti so šírením nákazy slintačky a krívačky na Slovensku a v Maďarsku zaviedla Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre od 26. marca až do odvolania preventívne opatrenia na ochranu svojich chovov.
Od počiatku šírenia nákazy SPU spolupracuje so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky a ďalšími autoritami. Už na začiatku marca bol na univerzite vytvorený krízový štáb na zamedzenie šírenia SLAK a v súvislosti s možnými rizikami zavedené preventívne opatrenia vo všetkých chovoch v rámci fariem Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, ale aj areálu univerzity. „V prípade, že by sa nákaza rozšírila, vznikli by nám obrovské ekonomické škody na chove a mlieku. Zároveň by sme prišli o veľmi cenné plemená a mohlo by dôjsť k strate génovej rezervy,” vysvetľuje konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku a zástupca vedúceho krízového štábu na SPU Pavol Findura. Dodáva, že vo všetkých zariadeniach SPU, kde sa nachádzajú zvieratá náchylné na nákazu SLAK, boli inštalované rohože na dezinfekciu pneumatík a podrážok. Návštevy veterinárov sú obmedzené na nevyhnutné minimum, praxe študentov boli ukončené a do blízkosti chovu je prísny zákaz vstupu.
„Vozidlá s povolením vstupu do fariem (zvoz mlieka, kŕmne vozy) vstupujúce do areálu fariem prechádzajú cez brody s dezinfekciou, zároveň dochádza aj k dezinfikovaniu ostatných častí vozidla. Všetci pracovníci fariem boli poučení, na webe VPP je aj prezentácia popisujúca priebeh, vývoj a šírenie SLAK u jednotlivých citlivých kategórií zvierat. Zároveň spolupracujeme na zamedzení šírenia nákazy s lokálnymi poľovníckymi združeniami,” priblížil P. Findura.
SLAK je vysokonákazlivé ochorenie, vírus sa šíri veľmi rýchlo vzdušnou cestou aj niekoľko desiatok kilometrov od ohniska nákazy. Nákaza nepredstavuje hrozbu pre človeka, môže však spôsobiť nesmierne ekonomické škody a škody na genofonde. “Môže sa šíriť pomocou kontaminovaných predmetov, ako je napríklad oblečenie a obuv pracovníkov fariem, pomocou krmiva, podstielky, hnoja, močovky, dopravných prostriedkov, ktoré prechádzajú kontaminovaným územím. V prípade zavlečenia nákazy do chovu možno s istotou očakávať, že všetky zvieratá sa nakazia,“ hovorí docent Ivan Imrich, odborník na zoohygienu z Ústavu chovu zvierat Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov.
Ako ďalej vysvetľuje, po niekoľkých týždňoch síce dochádza u dospelých zvierat k samouzdraveniu, ale s trvalými následkami a dopadmi na ich úžitkovosť. Navyše zvieratá sa po prekonaní nákazy stávajú trvalými nosičmi tohto vírusu, ktorý môže prežívať v ich organizme až dva roky, prípadne dlhšie, a tým sa stávajú potenciálnym zdrojom ďalšej nákazy. Z týchto dôvodov sa ochorenie SLAK nelieči a nakazené zvieratá i tie, ktoré s nimi prišli do styku, sa utrácajú. Stratégia eliminácie nákazy v Európskej únii, a samozrejme aj na Slovensku, je založená na dôslednej kontrole importu a exportu zvierat a produktov živočíšneho pôvodu, zákaze plošnej vakcinácie a likvidácii všetkých vnímavých zvierat v ohnisku nákazy v prípade potvrdenia vírusu.
