S naším odborníkom na tému kauza poľského rizikového mäsa

Celá Európa v súčasnom období diskutuje o mäse z chorého hovädzieho dobytka z poľského bitúnku, ktoré sa dostalo nielen na Slovensko, ale do desiatok krajín Európy. O aktuálnej téme sme hovorili s  prof. Jozefom Golianom, vedúcim Katedry hygieny a bezpečnosti potravín SPU v Nitre.   

Celá Európa v súčasnom období diskutuje o mäse z chorého hovädzieho dobytka z poľského bitúnku, ktoré sa dostalo nielen na Slovensko, ale do desiatok krajín Európy. O aktuálnej téme sme hovorili s prof. Jozefom Golianom, vedúcim Katedry hygieny a bezpečnosti potravín SPU v Nitre.   

Tieto informácie vyvolávajú u spotrebiteľov a odbornej verejnosti veľké pochybnosti o systéme úradnej kontroly v Poľsku o systéme vysledovateľnosti mäsa, ako aj o tom, kam až môže zájsť ziskuchtivosť niektorých ľudí. Ešte zarážajúcejšie sú informácie, že rizikové mäso sa dostalo aj do reštaurácií a škôl na Slovensku.

„Myslím si, že je na mieste otázka, ako členské krajiny EÚ rešpektujú spoločnú legislatívu, ako majú zabezpečenú úradnú kontrolu potravín a akými mechanizmami garantujú zdravotnú bezpečnosť a kvalitu mäsa a iných potravín. Tiež je vhodná otázka, či niektoré krajiny nezneužívajú to, že vstupom do EÚ sa zrušili kontroly tovarov na hraniciach. Na základe týchto pochybností bude treba, aby zodpovedné krajiny vyvíjali tlak na zmenu systému úradnej kontroly v jednotlivých krajinách vrátane záruk ako takýmto kauzám predchádzať,“ hovorí prof. Jozef Golian. Dodáva, že kauza má vážny dopad v etickej rovine, pretože konzumácia akéhokoľvek rizikového mäsa  predstavuje  vážne ohrozenie nielen pre dospelú populáciu, ale osobitne pre deti. A to nielen z hľadiska akútnych ochorení, ktoré by mohli vzniknúť ihneď, ale aj z hľadiska  vzniku  civilizačných ochorení, ktoré sa vyvíjajú dlhodobo. Rizikom je aj to, že zvieratá mohli byť liečené antibiotikami, neboli dodržané ochranné lehoty liečiv a takéto mäso obsahuje ich rezíduá. Vážne riziko predstavujú aj vírusové a parazitárne ochorenia  v prípade, ak mäso nebolo vôbec skontrolované veterinárnom. Závažnou je aj otázka, ako je možné, že v Poľsku existujú nejaké bitúnky, ktoré nie sú pod veterinárnou kontrolou a môžu predávať mäso aj do iných krajín. „Možné je, že takéto mäso v tichosti dodávajú na bitúnky, ktoré sú pod veterinárnou kontrolou, a takto ho vlastne legalizujú,“ myslí si J. Golian. Podľa odborníka by bolo zaujímavé zistiť, aké povinnosti majú  chovatelia pri likvidácii kadáverov, respektíve ako funguje v Poľsku kafilerická služba.

Aké následky z kauzy vyplývajú pre našu krajinu a spotrebiteľov? „Žiaľ, v dôsledku likvidácie stavov hovädzieho dobytka, ale aj ošípaných, sme nútení nakupovať  a konzumovať aj takéto mäso. Stratu potravinovej suverenity malých štátov zneužívajú väčšie štáty. Pričom nejde len o stratu suverenity, ale najmä kontroly nad vlastným zdravím. Mäso, ktoré získame zo zvierat chovaných na Slovensku, vieme skontrolovať v celej vertikále potravinového reťazca. Vieme, kde a ako bolo zviera chované, čím bolo kŕmené, ako bolo liečené, usmrtené, koľko bolo skladované a pod. Toto však o mäse z dovozu nevieme,“ hovorí  odborník. „Preto je dôležité, aby sme sa vrátili k využívaniu pôdy, ľudského potenciálu a vedomosti k rozumnému poľnohospodárstvu a potravinárstvu, k jeho podpore na takej úrovni, ktorá bude konkurencieschopná, a nie likvidačná. Ak sme to za tridsať rokov trestuhodne zanedbali, treba to začať meniť. Inak o našom zdraví budú rozhodovať tí, ktorí potrebujú biznis, často aj za hranicou etických pravidiel. Ak nám nepomôže Európska únia, nestrácajme rozum a čas, inak stratíme pôdu, potravinovú suverenitu, zdravie a schopnosť vôbec prežiť.“