S Monikou Mitášovou o architektovi Dedečkovi a jeho projekte VŠP v Nitre
03.05.2016
V rámci Nitrianskych univerzitných dní sa 26. apríla v aule SPU v Nitre konala prednáška teoretičky architektúry doc. Ing. arch. Moniky Mitášovej z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, zameraná na projekt VŠP v Nitre. Podujatie bolo organizované v spolupráci s Nitrianskou galériou.
V rámci Nitrianskych univerzitných dní sa 26. apríla v aule SPU v Nitre konala prednáška teoretičky architektúry doc. Ing. arch. Moniky Mitášovej z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, zameraná na projekt VŠP v Nitre. Podujatie bolo organizované v spolupráci s Nitrianskou galériou. Účastníkov v úvode privítala doc. Ing. arch. Roberta Štěpánková, PhD., prorektorka pre informatizáciu a rozvoj univerzity.
Areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre), projektoval architekt Vladimír Dedeček v spolupráci s Rudolfom Miňovským v období rokov 1956 - 1958, stavebná realizácia prebiehala v rokoch 1961 – 1966. Od roku 2014 je areál SPU národnou kultúrnou pamiatkou. Patrí medzi tri národné kultúrne pamiatky moderny na Slovensku a je jedinou, ktorej autor žije.
V prvej časti prednášky M. Mitášová hovorila o vzniku projektu a lokalizácii, hľadaní miesta pre školu – poľnohospodársku univerzitu, vo vtedajšej urbanistickej štruktúre mesta Nitra. Ako povedala, projekt VŠP sa preniesol zo stredu starého mesta na územie vtedajšieho bývalého letiska. „Úvodná štúdia bola plánovaná na lokalitu Nitra – Žrebčín, ale ukázalo sa, že objekt by nemohol rásť, preto sa plán preniesol na územie bývalého letiska.“ Išlo aj o prenesenie funkcií mesta na ľavú stranu rieky, s možnosťou ďalšieho rastu mestskej štruktúry, čo sa v krátkom čase ukázalo ako nutné reagovanie na rast významu mesta a jeho funkcií. Jednotlivé varianty architektov – V. Dedečka a R. Miňovského - sa rozdelili a vtedajšiemu rektorovi prof. Emilovi Špaldonovi boli predložené dva návrhy. „Realizovaný projekt s ústrednou aulou je vlastne návrh Vladimíra Dedečka.“ Znakom areálu je jeho funkčná a technická vyváženosť. Architekt Ján Antal v prvej recenzii stavby výstižne označil areál ako „prevzdušnenie dispozície s maximálnym prepojením so zeleňou“. Univerzita bola otvoreným miestom, lebo zhlukovanie priestorov bolo zhlukovaním funkcií, ale aj komunikačným zhlukovaním – priestorom na komunikáciu akademického spoločenstva – pedagógov, študentov, zamestnancov, ale aj priestorom pre verejnosť. Je to akýsi polyfunkčný priestor. Známy slovenský architekt Martin Kusý v hodnotiacom texte v roku 1988 nazval Aulu Maximu urbanisticko-architektonickým aj technickým unikátom. Podľa neho areál vytvára „optimálne životné prostredie“. Poukázal na to, že v čase vzniku koncepcie išlo o novátorské riešenie.
„Vladimír Dedeček posunul modernú architektúru vpred. Staval klastrovanú univerzitu vo vzťahu k mestu,“ povedala M. Mitášová. Symbolickým znakom bolo mesto v meste (nachádzame sa v univerzitnom meste) – otvorený univerzitný kampus a vznik nového demokratického miesta, novej univerzity 60. rokov. Vznikol otvorený areál univerzity v zmysle možného rastu a priraďovania ďalších objektov, ako aj areál otvorený verejnosti a možnosťou využívať parkové priestory a vnímať univerzitu ako neoddeliteľnú súčasť mesta. Ďalšie vnímanie, vlastné úvahy a postrehy na tvorbu Vladimíra Dedečka doc. M. Mitášovej súviseli s krátkym mapovaním dobovej situácie, vplyvov na tvorbu architekta, „plagiátorstvom" – opakovaním Dedečkových myšlienok za hranicami krajiny. Na margo porovnania architektonických diel a ich podobnosti s Dedečkovým riešením sa M. Mitášová vyjadrila, že treba porovnávať podstatnejšie vnútorné rozdiely, ale i vzťahy a vonkajšie súvislosti, nie na základe len vonkajšej podoby.
Vladimír Dedeček navrhol desiatky projektov (je autorom Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra v Bratislave - Mlynskej doline, dostavby areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave, známeho Premostenia SNG a množstva ďalších moderných funkcionalistických stavieb), z nich je realizovaná malá časť, alebo často len zlomky z jeho projektov. SPU je jedna z mála stavieb realizovaná podľa Dedečkovho komplexného plánu, pretože mala aj politickú prioritu. Tvorba architekta V. Dedečka, ktorý sa nebál radikálnych riešení, bola roky prijímaná rozporuplne. V súčasnosti odborníci hovoria o nepopierateľnej kvalite porovnateľnej s európskym a svetovým kontextom.
V diskusii sa hovorilo aj o udržateľnosti národnej kultúrnej pamiatky a dôvode, prečo sa areál SPU stal NKP. „Jeden z dôvodov, prečo je areál SPU vyhlásený za NKP je ten, že vedenie univerzity sa o areál dobre staralo a stará, ale je to aj najmenej kontroverzné Dedečkovo dielo,“ povedala M. Mitášová. Areál je nenarušený, ucelený a všetky zásahy, ktoré súviseli so zmenami vyvolanými potrebami alebo nutnosťou úprav a rekonštrukcie boli realizované citlivo a zodpovedne. Udržiavať NKP je však pre vlastníka veľmi náročné. „Nemáme dostatočnú oporu zo strany štátu, spôsob finančnej podpory je nedostatočný a nepružný. Každý zásah sa tiež musí konzultovať s architektom, s Pamiatkovým úradom“ konštatovala prorektorka doc. R. Štěpánková. M. Mitášová podotkla, že NKP moderného typu sú na Slovensku iba tri a na to, aby sa udržiavali, by mala byť podpora štátu. „Musíme byť zodpovední za tie stavby, ktoré boli vytvorené,“ zdôraznila. Na záver sa rozlúčila slovami, že „dielo architekta to je aj tá kreslená časť, ktorú máme uloženú v archíve, má nevyčísliteľnú hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu, ako aj vybudované diela, ktoré by bolo dobré, keby sme si neničili“.
