Pozemkové úpravy sú jedinečným nástrojom, pomáhajú rozvoju krajiny a vidieka
09.09.2020
V Aule SPU v Nitre sa 8. septembra konalo 56. Valné zhromaždenie členov Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied vedené predsedom prof. Štefanom Mihinom. Jedným z bodov programu bola vedecká rozprava na tému Pozemkové úpravy.
V Aule SPU v Nitre sa 8. septembra konalo 56. Valné zhromaždenie členov Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied vedené predsedom prof. Štefanom Mihinom. Jedným z bodov programu bola vedecká rozprava na tému Pozemkové úpravy.
Pozvanie prijal aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský. Prítomných privítala rektorka SPU Klaudia Halászová.
Obsahom a cieľom pozemkových úprav je v prvom rade usporiadanie vlastníctva na určitom území (hlavne v extraviláne, a najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu) – komasácia pozemkov. Pozemkové úpravy teda sledujú nielen verejný záujem, ale aj individuálne záujmy dotknutých vlastníkov.
O aktuálnej problematike pozemkových úprav spoločne diskutovali predstavitelia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, odborníci z vedeckovýskumných a vzdelávacích inštitúcií, projektanti, ale aj zástupcovia farmárov a praxe.
Ministerstvo pôdohospodárstva už dlhšie označuje problematiku pozemkových úprav za jednu zo svojich priorít. Ako zdôraznil šéf rezortu J. Mičovský, pozemkové úpravy sú jedinečným nástrojom, pomáhajú rozvoju krajiny a vidieka. „Naša krajina potrebuje vyvážený vzťah medzi zachovaním prírodných zdrojov a udržateľným rozvojom poľnohospodárstva. Ku krajine treba pristupovať komplexne, vnímať ju aj v historickom kontexte a aplikovať interdisciplinárny prístup. Na téme pozemkových úprav treba stavať víziu zabezpečenia zdravých a bezpečných potravín,“ povedal minister. Zároveň vyzval výskumníkov, aby sa aktívne podieľali na obnove poľnohospodárstva.
Zmysluplné pozemkové úpravy sú proces, ktorý na Slovensku prebieha už vyše štvrť storočia.
Aktuálny stav PÚ priblížil Andrej Vašek zo Sekcie pozemkových úprav MPRV SR. Na Slovensku máme ešte 3103 katastrálnych území, kde treba vykonať PÚ. Priemerne jedno katastrálne územie trvá päť rokov. „Vláda schválila 30-ročný variant realizácie pozemkových úprav. Každoročne sa začnú pozemkové úpravy v 120 katastrálnych územiach na Slovensku, pôjde o sumu v priemerne 36,4 miliónov eur ročne,“ povedal A. Vašek. Priblížil aj najväčšie súčasné problémy pri PÚ ako je rozdrobenosť vlastníctva v SR (máme 8,4 miliónov vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov, 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov, v priemere 11,93 spoluvlastníkov na jednu parcelu), ale aj problematické nájomné vzťahy, problémy pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov či negatívne javy v krajine ako sú problémy s vodou, vodná a veterná erózia, nedostatok vhodných biotopov pre zver, vtáctvo a hmyz a ďalšie.
Vladimír Uhlík z Komory pozemkových úprav konštatoval, že PÚ na Slovensku sa uskutočnili na dvanástich percentách územia. „Jediné, čo môžeme skonštatovať, že sa spravilo, je aktualizácia a obnova evidencie pozemkov. Tie sú zapísané v katastri takmer na sto percent. Spustenie, resp. nespustenie komplexnej pozemkovej reformy na dlhé obdobie určí, či sa v oblasti usporiadania pozemkového vlastníctva priblížime vyspelým krajinám v dohľadnom čase, alebo či túto úlohu opäť odsunieme na neurčito.“
Zástupcovia vedeckovýskumných a vzdelávacích inštitúcií analyzovali PÚ z pohľadu problematiky, ktorej sa odborne venujú.
Riaditeľ NPPC –VÚPOP Pavol Bezák priblížil pozemkové úpravy ako príležitosť pre efektívne a ekologicky i ekonomicky udržateľné sústavy hospodárenia na pôde. Načrtol významné úlohy, ktoré treba riešiť. Patrí medzi ne zabezpečenie optimálnej maximalizácie produkčného potenciálu pôd, v súvislosti s adaptáciou na klimatické zmeny výskumné zameranie sa na sekvestráciu uhlíka v pôde, riešenie problematiky sucha (zadržiavanie vody v krajine, závlahy) a erózneho ohrozenia a záplav (protierózna ochrana, melioračné zariadenia). V oblasti živočíšnej výroby treba zvýšiť množstvo organickej hmoty, tiež treba zvýšiť pestrosť osevných postupov, zabezpečiť dostatočné zaťaženie trvalých trávnych porastov, zlepšiť štruktúrny stav pôd, spestriť osevný postup, využívať alternatívne postupy - minimalizačné technológie, precízne poľnohospodárstvo. Ako riaditeľ povedal, významný inovačný trend v sektore európskeho pôdohospodárstva pri jeho nevyhnutnej transformácii na udržateľné hospodárenie na pôde je agrolesníctvo.
O tom, že pozemkové úpravy sú významným predpokladom pre riešenie problémov s vlastníckymi vzťahmi v lesoch, na takzvaných bielych plochách a v agrolesníckych systémoch, hovoril Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra. Agrolesníctvo definoval ako systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia (živočíšna a rastlinná) s pestovaním drevín (lesných, ovocných, alebo krovín).
Riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová priblížila ciele a princípy krajinného ekologického plánovania. Ako uviedla, cieľom je zosúladiť realizáciu ľudských aktivít v krajine s ochranou prírodných zdrojov a potenciálov územia. „K základným princípom patrí zabezpečenie vyhovujúcej ekologickej stability priestorovej štruktúry krajiny, ochrany prírody a biodiverzity, zabezpečenie racionálneho využívania prírodných zdrojov, ochrany životného prostredia a prevencia prirodzených rizík a hazardov.“
Uznávaný odborník v oblasti vodného hospodárstva prof. Ľuboš Jurík z FZKI SPU v Nitre hovoril o vzájomnej súvislosti pozemkových úprav a vodného hospodárstva krajiny, najmä hydromeliorácií, tiež o ohrození pôdy vodnou eróziou, riešení problémov sucha a povodní na poľnohospodárskej pôde či adaptácii ma zmeny klímy. Podľa neho, výsledky pozemkových úprav musia byť chápané ako nástroj pre nápravu degradačných prejavov, ako je strata pôdy v dôsledku erózie, zníženie retencie vody v povodí alebo adaptácia na zmeny počasia.
Diskutujúci sa zhodli, že je nevyhnutné, aby pozemkové úpravy štát podporoval legislatívne, ale predovšetkým finančne a vyzvali k zaisteniu dostatku finančných prostriedkov. Odznelo aj konštatovanie, že dobrý a jednoduchý model PÚ je zavedený v susednej Českej republike, ktorá našla na ne peniaze zo štátneho rozpočtu, využívajúc financie z európskych fondov.
