Klimatické zmeny sú pre farmárov nielen hrozbou, ale aj príležitosťou

Poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré je najviac postihnuté klimatickými zmenami. O ich dopadoch na agrosektor, postavenie malých farmárov, ako aj možnostiach účinnej pomoci poľnohospodárom zo strany štátu sa hovorilo v online diskusii s farmármi. Prebehla 4. mája v rámci Nitrianskych univerzitných dní. V spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre ju zorganizoval EURACTIV Slovensko.

Poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré je najviac postihnuté klimatickými zmenami. O ich dopadoch na agrosektor, postavenie malých farmárov, ako aj možnostiach účinnej pomoci poľnohospodárom zo strany štátu sa hovorilo v online diskusii s farmármi. Prebehla 4. mája v rámci Nitrianskych univerzitných dní. V spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre ju zorganizoval EURACTIV Slovensko.

Problematiku analyzovali pozvaní hostia - Oliver Šiatkovský, člen predstavenstva SPPK, predseda PVOD Madunice a predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska, Marián Varga, prezident OÚ SR a Ovocinárskeho združenia Bonum a Petra Molnárová, predsedníčka Slow Food Pressburg, diskusiu moderoval Marián Koreň z EURACTIV-u Slovensko.

Zmena klímy ovplyvňuje poľnohospodárstvo

Jedným z najväčších problémov, ktorým poľnohospodári čelia, je klimatická kríza.

V poslednom období veľmi nepriaznivo vplýva na poľnohospodárstvo a celú výrobu potravín hlavne nedostatok vlahy a výkyvy počasia – extrémne suchá, prívalové dažde, nerovnomerne rozložené zrážky, povodne, extrémne nízke teploty často v období, keď nastúpi skoro jar.

Tento rok v marci prišli extrémne mrazy – mínus 7 stupňov, čo bolo veľmi nepriaznivé pre ovocinárov, ale aj všetkých poľnohospodárov. Na príklade cukrovej repy Oliver Šiatkovský uviedol, aké extrémy nastávajú, keď tento rok vymrzlo päťtisíc hektárov cukrovej repy a musela sa úplne nahrádzať nová sejba. Mrazy postihli aj ovocné stromy, ktoré práve zakvitli, tiež porasty repky olejnej.

„Na poľnohospodárov čakajú viaceré výzvy a úlohy. Musíme hľadať možnosti v skorších výsevoch, z dlhodobého hľadiska sa venovať šľachteniu plodín, či už sú to obilniny, kukurice, zelenina, cukrová repa a ďalšie, hospodáreniu s dažďovou vodou, vytváraniu ochrany ovocných stromov pred mrazom a i. Základom hospodárenia je voda, ktorej je na Slovensku zatiaľ dostatok. Avšak musíme sa sústrediť na jej zadržiavanie v pôde, v krajine a dobudovať závlahy. V našej krajine boli vybudované závlahové zariadenia na výmere vyše 300-tisíc hektárov, dnes je funkčných len na výmere 60-tisíc hektárov,“ povedal O. Šiatkovský. Zdôraznil, že pomocnú ruku poľnohospodárom musí podať štát, pretože sami by tieto veľké investície nezvládli. Tiež sa treba pripraviť v poľnohospodárstve na sanovanie niektorých strát poľnohospodárov, formou rizikového fondu, o ktorý už poľnohospodári dlhodobo bojujú. Aj v tomto môže farmárom napomôcť štát a treba využiť aj fondy z Európskej únie.

Ďalšou dôležitou výzvou je zvýšenie sebestačnosti v potravinách, keďže Slovensko je v súčasnosti  sebestačné na 40 – 48 percent.

Klimatická zmena - hrozba aj príležitosť

Postupne sa mení aj filozofia vnímania klimatických zmien s cieľom obmedziť ich nepriaznivé účinky na poľnohospodárstvo.

„V prvom rade začíname rozmýšľať ako spolupracovať s prírodou, nielen s ňou bojovať,“ povedal Marián Varga. „Boj je veľa zničenej vynaloženej energie, spolupráca je kumulovanie synergického efektu. Pre ovocinárov je dôležité hľadať všetky spôsoby ako spolupracovať s prírodou, napr. predĺžiť kvitnutie niektorých odrôd, robiť účinnú protimrazovú ochranu a podobne."

Zmena klímy nie je pre ovocinárov len negatívnym faktorom, ale prináša aj nové možnosti.  

„Keďže klimatické pásma sa posúvajú, môžeme produkovať aj teplomilnejšie druhy a odrody, ktoré sa v našich klimatických podmienkach nedali pestovať, napr. kivi, nektarinky, čučoriedky a mnohé ďalšie. Už dnes vidíme, že v severných oblastiach Slovenska sa začínajú pestovať plodiny, ktoré sa tam donedávna nedali pestovať,“ konštatoval M. Varga.

Treba akceptovať a podporovať malého farmára

O tom, ako dotačná politika vplýva na malých farmárov v zmysle klimatických zmien, ale aj v dôsledku pandémie, hovorila Petra Molnárová.

Mnohí malí farmári majú problémy s odbytom svojej produkcie. Nemajú dostatočnú vyjednávaciu silu pre výhodné dohody s veľkými distribučnými spoločnosťami ako siete supermarketov, cez ktoré ide až vyše 70 percent tovaru.

Ako uviedla P. Molnárová, pre veľkú časť malých slovenských farmárov ide o živobytie pre jednu rodinu a ani nemajú ambíciu dodávať svoju produkciu do obchodných reťazcov. Pre nich sú dôležité najmä lokálne odbytové miesta, predaj z dvora.

„Veľmi dôležité je, aby malí farmári vedeli umiestňovať svoju produkciu v čo najbližšom okolí, pretože sú dôležití pre komunity, ktoré od nich tovar pravidelne odoberajú, pre lokálnu ekonomiku. Zdravé ekologicky čisté potraviny u malých farmárov majú vysokú cenu. To si vyžaduje aj vychovať  zodpovedného konzumenta, ktorému záleží na kvalite, nie na kvantite, ktorí sa zaujíma o svojich dodávateľov, ale aj krajinotvorbu,“ uviedla P. Molnárová.

Všetci diskutujúci sa zhodli, že treba hľadať spôsoby ako pomôcť a podporiť malých farmárov, možno aj viac ako stredných a veľkých, pretože vzájomnou spoluprácou dokážeme lepšie zásobiť Slovensko a zvýšiť celkovú sebestačnosť v potravinách. Nevyhnutná je podpora krátkych potravinových reťazcov a čo najväčšie skrátenie vzdialenosti “z farmy na tanier”. To nielenže pomôže farmárom zvýšiť zisk, ale zníži aj dopad na životné prostredie. Vzdialenosť od farmára k spotrebiteľovi bude nižšia a ponuka vždy čerstvá a sezónna. Z kratších reťazcov profitujú aj miestne ekonomiky – pracovné miesta ostávajú v regióne a malovýroba často potrebuje viac pracovníkov.

Zároveň treba vytvoriť podmienky, aby na Slovensku po pandémii vzrástla kúpyschopnosť obyvateľstva.