Čo nenájdete v knižniciach?

Určite každý z nás počul slová ako hoax, fake news, dezinformácia, konšpiračná teória. Všetky majú niečo spoločné - dokážu narobiť veľa škody a vytvárať „informačný chaos“.

„V poslednom období sa o nich často hovorí ako o vážnom probléme aj v kontexte toho, že Slovensko vychádza veľmi nelichotivo z prieskumov. Ukazuje sa, že Slováci sú voči dezinformáciám a hoaxom menej odolní ako obyvatelia iných krajín Európskej únie. Samozrejme, niektoré skupiny ľudí sú zraniteľnejšie, ale ani vzdelanie či skúsenosti nevylučujú, že z času na čas nepodľahneme,“ hovorí riaditeľka Slovenskej poľnohospodárskej knižnice (SlPK) pri SPU v Nitre Mgr. Beáta Bellérová, PhD.

Dôvodov, prečo sa to môže stať je veľa. Čo medzi ne patrí?

„Patrí medzi ne najmä časté využívanie sociálnych sietí, ktoré sú zrejme najčastejším zdrojom dezinformácií. Niekedy vedia pôsobiť veľmi dôveryhodne, inokedy pôsobia na naše emócie a tým obmedzujú racionalitu vnímania. Stačí si spomenúť na dezinformácie, ktoré sa na nás valili, keď vrcholila pandémia COVID-19 a ako na nás pôsobili,“ pripomína riaditeľka.

                                                   Téma Týždňa slovenských knižníc

Problematika dezinformácií a „pochybných“ informácií vo všeobecnosti sa stala témou Týždňa slovenských knižníc, ktorý sa každoročne koná v marci.

„Knižnice vždy boli a veríme, že naďalej budú zárukou kvalitných informácií. Sú tiež dôležitým aktérom mediálneho a informačného vzdelávania, ktoré má veľký význam pri zlepšovaní kompetencií zameraných na mediálne obsahy a posudzovanie kvality informácií. Aktivity v tejto oblasti vyvíja aj naša Slovenská poľnohospodárska knižnica. Do informačného vzdelávania, ktoré ponúka, už pred niekoľkými rokmi zaradila problematiku hodnotenia kvality informácií a kritického myslenia. Na svojom webe a blogu zverejňuje materiály s tým súvisiace, aby zlepšila povedomie študentov o problematike. Vysokoškolské štúdium má pripraviť mladých ľudí na výzvy súčasného zložitého informačného prostredia. Má im pomôcť uvedomiť si potrebu kvalitných informácií a následne hľadať zdroje takýchto informácií, napríklad aj v knižnici. Navyše, základom pri objasňovaní dezinformácií sú vedecké a odborné informácie,“ hovorí B. Bellérová.

                                               Ako sa brániť proti dezinformáciám?

Riaditeľka SlPK dodáva, že novinár Vladimír Šnídl, ktorý sa dlhodobo venuje problematike dezinformácií má jednoduché odporúčanie, ako sa brániť proti dezinformáciám.

„Predstavte si, že je každý deň v roku 1. apríl. V tento deň sme väčšinou v strehu, čakáme, že si z nás niekto urobí žarty. Pri preberaní a šírení informácií zo sociálnych sietí, či neznámych webov, skúsme byť v strehu každý deň. Čítajme dôkladne a preverujme zdroje, občas prekročme náš informačný horizont a pozrime si ako sa o problematike vyjadrujú tradičné médiá. Nezdieľajme nič, čím si nie sme na sto percent istí. A z času na čas zájdime do knižnice a požičajme si dobrú knihu. Lebo to, čo nenájdete v knižnici, sú práve dezinformácie.“